vravíš :
už necítim silu z lúča
mám v sebe iba prázdno
ale vidíš :
rieka sa aj tak viaže do vrkoča
a teši na aprilových bláznov
vraviš :
práve stratila som zmysel
slnko viac netlačí na teplo
vidíš :
ja sa celý život len kolíšem
pomedzi rovnakých slepcov
vravíš :
najlepšie sa citiš v samote
pod jej hrubou štruktúrou
ale ja viem :
čoskoro sa svet rozprestrie
s práve uhradenou faktúrou
tak vidíš :
tu dávno nejde o slnká
tu už nejde o teplo na koži
občas musíš ujsť aj vonka
sledovať ľudí, každý niečo priloží
tak vidíš :
lode sa plavia aj proti prúdu
a neboja sa klesať s odlivom
plavia sa, hoci im zateká na provu
a kapitán ich ešte krmí olovom

tak vidíš :
z mosta ktorý mám tak rád
lebo cítim, že sa chveje
toľko treba ešte preskúmať
cez pootvorené dvere

vidíš to ?