Na drôty elektrického vedenia sa vešajú kvapky.Striedavo menia skupenstvá. Hneď ako sa vyparia každá z nich je vznešená. {Chcem vedieť meniť svoje skupenstvá.}
Kostry stĺpov vysokého napätia mi pripomínajú zabudnutého mamuta. Náter do červena - farba ich srsti. Každé jedno niečo znamená všetko pre niečo existuje. {Chcem si byť aspoň v niečom istý.}
Potom skoro ráno keď vrchov sa dotkli iba hmly. Vidím miestnych neandrtálcov ako sa náhlia po kly. Pília ich hrebeňom. A potom skoro poobede sa náhlia za umelcom. Jeho ateliér skrýva samé gýče nemá tam štetce nemá tam farby ani laky iba váhu, cenník a zhrdzavené prachy. {Toto je doba ľadová, žijem v dobe ľadovej.}
Takto sa každý neandrtálec vydá na lov keď sa vracia domov na rukách nosí svoju krv. Žena stráži oheň, krb a možno aj ohambie, ale ak je dlho zima a nehostiné podnebie priloží aj cudzie poleno. Nech sa čas stane ozvenou {Toto je doba ľadová.}
Aj ja sa vraciam do vlhkej jaskyne v ktorej sme obaja presvedčivo "šťastní!" Veď stále ešte jemne iskríme a veríme aj na sny. {Toto sú ľudia a ich napätie.}
Vietor prvý z hôr donesie zápisky, keď sa do mňa opre bojím sa, že vypadnem z kolísky. Tvárou sa mi prediera ako mladou svrčinou. Klame mi o vôni a krajšom živote za horami, hoci ja viem, že tam ľudstvo bojuje s dinosaurami. {Toto je doba ľadu tu prežijú len tí čo nosia kožu hadiu.} Toto je náš svet.
|