Myšlienky, majú svoje vlasné pravidlá.
Neviem sa ich zbaviť.
Keď sa zosypú, sú horšie ako lavína.
Môžu ma zabiť.

Myšlienky, majú svoje vlastné pravidlá.
Nastavia sa úplne presne.
Vidím svoj obrys, som zatratená modla,
už nikto nespieva pri mne svoje piesne.

Neviem, ako ich zdolať
sú to najväčšie štíty.
Ak začnem, hlasno volať
ozvenu aj tak nenasýtim.

Myšlienky, sú pichliače
bodajú kde ich nevidno.
Chcem ich ovládať za liace
citiť, že horia ako kadidlo.

Myšlienky, chodia na čas
ako japonské vlaky.
Som roztrhaný detský atlas.
Bozkávam iba špaky.

Myšlienky, sú muchy
len ešte viac otravné.

Tu nepomôžu lopúchy,
iba VIP listok do pitevne.

{Musím sa s tým zmieriť.}