Nočná
mora (2)
„Dobré
ráno Vaša výsosť“ počujem odniekadiaľ keď
otváram oči
na
mohutnej posteli s baldachýnom „prajete si tieto šaty dneska?“
Ani
som nestačila reagovať už okolo mňa bolo rušno. Umývali ma, obliekali, česali.
Vyzerala som úchvatne v tej modrej robe, vykrúcala som sa v zrkadle.
Nech
som ktokoľvek určite sa budem páčiť...
V tom
vchádza do izby muž, cítim že je to môj manžel, môže mať 40 možno o niečo viac.
Trošku pri tele. Premeriavam si ho. Bola som si istá, že ja som terno.
Lenže
sa na mňa ani nepozrel.
„Urob
mi čaj ale biely“ zaštekal. Zarazená vychádzam z izby do nejakej
miestnosti uprostred s veľkým
pultom do polkruhu. Za pultom stáli ženy a pripravovali čaj... podišla som
k nim, že spravím ten čaj ale jedna
zo žien mi už podáva pariaci sa pohár že vraj pre Veličenstvo robí čaj stále
ona. Vraciam sa do izby, hneď pri dverách schytám jednu, vyletí mi pohár z ruky.
„Ty
suka, čie odtlačky mužských nôh sú na podlahe“
reve Veličenstvo a strháva zo mňa tú krásnu róbu a bije hlavanehlava. Potom
ma vysotí do nejakej prázdnej miestnosti v rohu stojí nahý muž. Otáča sa,
je to ex mojej kamošky.
Ešte
som ho nikdy nevidela nahého, konštatujem iba tak pre seba.
„Čo
keby sme si to rozdali“ smeje sa a drzo ukazuje svoj veľký úd.
„Čo
si sa zbláznil“ odvrknem a cúvam spať pozerajúc na jeho penis.
V mozgu sa mi mihnú všetky doteraz známe veličiny mne úplne postačujúce.
V tom
ma chytá, zvalí na zem. Rozťahuje mi nohy. Zakrývam si dlaňou vagínu.
Cítim
jeho úd ako sa na mňa tlačí, je mi to nepríjemné a snažím sa bojovať....
Niekde
v diaľke počujem zvonenie mobilu . Približuje sa...
„Zlato
mohla by si zdvihnúť?“ počujem pri
ušiach.
Sedím
v aute skrčená na sedadle spolujazdca a spamätávam sa zo sna.
Za
mnou na zadných sedadlách šantia deti .
„
Ale to nie je môj mobil“ -pozriem na
muža ktorý šoféruje.
„Veď
môj ...ja teraz nemôžem..“ úsmevom povie
a pridá nežnú grimasu ten cudzí muž.
Zdvíham
mobil „ halóó...“
„Ty?...ty
kurva jedna... “ ozve sa odtiaľ vreskot „ukradla si moje deti, manžela, mačku, psa,
mäso aj kosti...
„Pozri
aký krásny strom moja jediná“ ozve sa do toho hlas z vedľajšieho sedadla
„je
ako anjel s mohutnými krídlami ktorý spieva po večeroch na hviezdy...“
„
Bum!!!“...preberám sa na úder. Ležím pod stromom, doráňaná, spolu
s ostatnými jablkami z ktorých
vykúkajú červy. Sledujú ma. Jeden z nich asi ten najdôležitejší sa odhodlá.
Pomaly sa prikráda, ďobne do mňa. Asi chutím keď vzápätí piskotom privoláva ostatných...
|