- Kávu a horúcu čokoládu – objednala mechanicky aj za mňa – a boh ťa zavaruj, ak mi to dáš do malej šálky.
Veľmi jemne som sa na čašníka, ktorému by sa krvi nedorezal a ktorý ostal čumieť na ženskú s anjelskou tvárou sediacu oproti mne usmiala.
- Pre mňa zelený čaj miesto tej kávy. A ju neberte vážne. Viete, ona mala ťažké detstvo...
-
Ešte stále čumel, ale zapísal si a odkráčal. Pozrela som na Angie. Upierala tie svoje divoké zelenohnedé okále priamo na môj krk. Napadlo mi, že keby žila pred dvoma storočiami, tak skončí priviazaná o kôl. A bolo by nás viac takto medzi nami.
- Ťažké detstvo?
- Hahaha.. To vieš. Nemôžem stále vravieť, že ideš mať krami.
Pokrčila o trocha väčší nos ako sa momentálne nosí. Toto sa jej stáva, keď sa podvedome veľmi teší a nechce si to priznať.
- Ale ja ozaj idem mať krami
A hodila mi do tváre poloúsmev. Ešte chvíľu som si ju len tak vychutnávala. A potom začalo pršať, a tak som pozerala von. Doniesli tekutiny. Zapálila si. Hrozne dlho som ju nevidela. A ona sa teda vôbec nezmenila, len akoby viac oťažela. Zlatom. No áno, Angie sa nepredáva pod cenu.
- Počuj žena, nevieš ty náhodou čo stojí taká ťava?
Zatvárila sa, že rozmýšľa.
- Neviem, na jej mieste by som si sadla.
- To bolo veľmi vtipné...
Vyfúkla tenký pás bieleho plynu a naklonila hlavu doľava.
- Za koľko ťa chcú?
- No, otec dostane 250 ak ma ukecá a ja každý mesiac po svadbe po 30. Samo, že bonusy za slušné správanie.
- Love za láv ? Haha, tak došlo aj na teba. Vždy si mi žena vravela, že láska je kšeft.
Za toto si zaslúžila trpký úsmev.
- Viem.
Odpila som si, kým bol ešte horúci. Mám rada zelený čaj. Zanecháva čosi v ústach. Dlho. Takú trpko-jemnú príchuť. Ako Angie. Nosím z nej rozpustené vlasy a kruhy pod očami. Na verejnosti mi bozkáva dlane. Na ulici môžete v týchto dňoch stretnúť človeka s dlaňami plnými Chanelu značky Burgundská červeň.
- Pred tým, než som začala robiť to čo robím a bola mladá a pekná a chvalabohu mi to ostalo – vytrhol ma jej chrapľák z rozmýšľania - som mala frajera. A ja mu stále, že: ľúbim ťa. A on nič. Potom som dala kolienka do ďaleka a prehla sa v páse.. a možno troška viac. Prisáham, že to bolo prvýkrát, čo ten „chlap“ do mňa aspoň trochu videl. Povedal mi Láska. Odvtedy ..čo ti budem ... mám lásku v piči žena.
Myslela to doslovne. Každý sa ale niečím musí živiť. Ešte raz si potiahla. Tak pomaly, že pri vedľajšom stole nastalo bezvetrie...
- Inak .. celkom to vynáša...
Natiahla sa ako mačka a zahasila. Bolo v tom čosi nemilosrdné. Z očí do očí. Byť chlap, chytím sa za rozkrok.
- Vážne? Koľko?
Neprestávala ma pozorovať a oblizla si hornú peru.
- No, kľudne by som si ťa mohla dovoliť Cica.
Tiež som si ju oblizla.
- A aj dve mňa?
- Haha, teba nikdy nie je dosť žena, teba nikdy nie je dosť...
Takto , bez tej masky ju dosť môžem. Objednávam varené víno. Kecáme. O Dušanovi, ktorý sa pre mňa z nepochopiteľných dôvodov nerozišiel. Vraj to pochopím, keď budem dlho sama. Vravím, že neverím. Jediné v čo verím je Angie. Lebo je skutočná, kým po ulici chodia tí druhí na vzdialenosť laktí. A stále príliš ďaleko. Ukazujem jej bordové dlane a usmievam sa. Po dlhom čase mám a nielen lásku v piči. Skoro by sa to dalo nazvať šťastie.
|