Či rád ju mám? Neviem ani či panna je a či pani? Viem to iste, že mám ju v krvi. Mám ju v sebe ako svoj dych. Jej tvár poznám hoc i zo stých. Jej obraz je vo mne prvý.
Stretávam sa s ňou v predstavách. Teším sa z nej a mám aj strach. S ňou zaspávam, s ňou i vstávam. Keď ju v noci stúlim v riasy napijem sa vzdušnej krásy. V túžbe náručie otváram.
Cítim už. Priestor je úzky. Dotýkať sa chcem jej blúzky splynúť s dychom jej teplých úst. Slzy mi vlhnú na tvári. Som obeta na oltári. Ako sviatosť prijímam ľúbosť.
Vídavam ju iba vo sne. Žije vo mne zbožne, cnostne klamná ako denné snenie.
Keď napriahnem ruky po nej utkané z hmly, clony bielej k srdcu tisnem nočné bdenie.
Tuším, že dnes stretnem sa s ňou, vytúženou, vymodlenou. Bude mať krásnu dievčiu tvár, Tamto ide. Proti mne ide. Jar má v sebe, jar v nej kvitne. Celá je ako ľúbosti dar.
Prešla. V očiach slnko mala, ale mne ho nepodala. Inému ho nesie v náruč. Viem to. Prahnem za vidinou. Prvou, krásnou, vysnívanou. Prosím láska, len ma umuč.
|