|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
Odrazu si pán Gorazd všimol, že sa zvečerilo. Zdalo sa mu, že to podvedome pozoroval už dlhšiu chvíľu, ale lampu rozsvietil iba teraz. Vykukoval z okna a všade bola noc. Svetlá ďaleké i blízke iba potvrzovali jej prítomnosť. Akýsi náhly mráz mu prebehol po chrbte, až zadrkotal zubami. Jeho vlastná samota v izbe ho vyrušila a už nemal odvahu úplne pribuchnúť okno. Nebol hladný ani smädný, fajčiť mu nechutilo. Chodenie v pološere bytu ho skorej ľakalo, ako rozptyľovalo. Stáť na jednom mieste sa neodvážil, a tak si radšej sadol do kresla, ale po knihe hneď nesiahol- Vedel, že leží vpravo od neho, na krajíčku stola, ale akoby sa tam bál pozrieť. - Musí to už tak asi byť - zašepkal nakoniec - že hmota má viacej možností ako život- Tento šepot akoby zázrakom posmelil jeho vedomie- Vzal zbraň, ktorá bz ho ešte pred chvíľou pálila zapálil sviečku ktorú sám vyrobil. Hlaveň namieril na spodnú sánku a stlači spúšť. Priestorom sa ozval výstrel. Dym pohltil priestor. Projektil sa sklzol po licnej kosti a nezasiahol mozog. Pán Goraz citil neskutočnú pálavuv oblasti sánky a videl ako sa mu krv rynie na ruky-to ešte vnímal. Odhodil zbraň a čakal na koniec. Bola to jeho posledná úloha-a keby netrpel bola by majstrovská. Zbraň som našiel zhodou okolností ja a zhodou okolností jeho údel si vzskušali aj íný---
|
|
|