Dnešným básnikom chýba prekliatie
boja sa trpieť
nechcú byť ďalšími mesiášmi
múzy k nim nemajú už ani
toľko úcty
aby pred nimi odhodili svoje
podprsenky
potom trpia za nich ich čitatelia
oni visia na kríži
mrmlajúci si prosebné žalmy
s otázkou „trochej, prečo si
ma opustil?“
Pred kníhkuperctvom každé ráno
stoja v radoch žobráci
naťahujú ruky s klobúkmi
prosia o almužnu
v úzadí básnici pomáhajú so zbierkou
a tí ktorých zvesili
z kríža
hádžu k nim zopár drobných veršov
Lačné klobúky sú ako mäsožravé
rastliny
hltajú každé cingajúce slovo
potrebujú nasýtiť svoje útroby
potrebujú zahnať hlad
Žobráci ďalej žobrú
verše bzučia
a básnici?
ukradnutú zbierku sa snažia
vydať pod svojim menom
Dnešným básnikom chýba prekliatie
boja sa trpieť
nechcú byť v tvojej koži
keď sa ti začnú vetviť
už aj čiary na ruke
|