karol si sadol pomaly naspäť do kresla, dnes bol u doktora, robil mu kolonoskopiu, hlavne pomaly a do mäkkého, napätý výraz sa premenil do spokojného, je spokojný so sadnutím.  

vezme do pravej ruky ovládač od televízoru a prepne na počasie. položí ovládač a pozrie doprava na svoju ženu lujzu.

lujza hľadí na karola. pozerajú na seba.

karol odvráti hlavu, cíti lujzin pohľad. jej večné zízanie je mu nepríjemné. v zdraví aj v chorobe, odpije si z piva.

smejú sa, ha, pomyslí si lujza pri sledovaní programu, páči sa jej. karol nemilosrdne prepne. vždy, keď sa jej niečo začne páčiť, obraz preskočí a ona si musí obľúbiť ďalší. veď nie je možné obľúbiť si toľko programov, nechápavo prepína pohľad na karola.

stále na mňa zíza, veď to ani nie je možné. to som nikdy nevidel. karol sa otočí. pozerajú na seba. vráti sa k pivu.

            lujza mu nepovie nič. má dobrú výchovu, vie ako sa správať k manželovi, matka ju to naučila, rada spomína na matku, nerada zabúda na to, ako sa má správať.

            karol pomaly vstane, hlavne pomaly. ide do kuchyne pre ďalšie pivo. zvykol si piť pivo. pocit permanentnej pripitosti mu pomáha prežiť. zvládnuť všetky bežné situácie, vo svete, ktorému zväčša nerozumie. sadne si do kresla.

            lujza nemá rada, keď pije. veru nemá. ale čo takému starému capovi dohovorí. vždy sa na ňu pozerá jak na bláznivú, keď mu niečo hovorí. čo mu bude hovoriť? načo?

            niečo by som mal už povedať. miesto toho prepol program.

            lujza opustila miestnosť pred dvadsiatimi minútami. karol ide na záchod. močopudnosť piva ho stresuje. otvorí dvere, svietia naňho bielka očí. lujza sedí v tme. nevie, prečo tam sedí. má pocit, že je v posteli, že sa jej to len sníva. načo by odchádzala zo záchoda, keď tam môže zostať, počkať, kým sa zobudí a bude v posteli. posteľ je jemná, príjemná. rada leží. dobre sa jej ležalo, kým ju karol nezobudil.

            preboha, čo tu robíš po tme? zíza karol.

spím, prizná sa rozospatá lujza.

karol zavrie dvere a vyčúra sa do umývadla. zaspí v kresle.

            spia.

iba lujza vlastne nespí, podľa kritérií okolitého sveta. ale ona si nemyslí, že by nespala. a ani nevie, aký je v tom rozdiel. za celý život sa naučila mnoho vecí, nikto ju však nenaučil, aký je rozdiel medzi spaním a nespaním.

            lujza sa ocitne v obchode na rohu ich ulice. kupuje tatársku omáčku. mala sa zobudiť predsa v posteli. je zmätená. obťažuje ju muž s dvomi penismi, lujza sa červená, je jej to odporné. odvráti pohľad, ale každú druhú chvíľu jej skĺzne naspäť na muža, nikdy niečo také nevidela. naživo videla len jedného muža, karola a ten má jeden penis. veď načo by mal dva, druhý by bol opustený.  rada by zavolala karola. on by ju iste ochránil pred týmto indivíduom. už sa vynadívala do sýtosti, teraz už len stojí celkom odvrátená a nevie, čo so sebou, nevie, kam sa pohnúť. nie je si istá či je vôbec kam sa pohnúť, vonku, ako by ani nič neexistovalo. lujza pociťuje neobvyklý pocit obmedzenosti. ťažko sa jej dýcha. pevne zovrie tatarskú omáčku. karóóól.

            karol sa zobudí, zdá sa mu, že počuje lujzin krik. má ľahký spánok. prejde sa po byte, otvorí dvere záchoda. lujzu osvieti pruh svetla. má zatvorené oči, zovreté pery, nepokojné telo. karóóól.

            poď do postele, moja.

lujze sa opäť sníva sen o záchode a karolovi. páči sa jej omnoho viac ako predtým. je mu vďačná, že ju zachránil pred obťažovaním toho chlapa.

            chce sa karolovi odvďačiť, nechá sa zaviesť do spálne. je plná očakávania, myslí, že sa budú milovať. už dávno sa nemilovali.

karol chrápe. matka ju naučila, čo v takom prípade spraviť, byť poruke, keď sa zobudí. spánok uteká rýchlo, vychádza z minulých skúseností, tento určite tiež bude rýchly a ráno sa snáď budú milovať.

            zobudí sa v posteli, presne ako predpokladala. budeme sa milovať?

karol vypliešťa oči. premeriava si lujzu. nemilovali sa už štrnásť rokov. zdesene sa oblečie a uvažuje. už štrnásť rokov sú príliš starí na milovanie a ona chce, akoby zabudla.

odíde zo spálne. zhrabne notes a pero, nasadí si okuliare na čítanie. začne písať hostí do zoznamu na pohreb. na lujzin pohreb. je si istý, že je to s ňou natoľko vážne, že čoskoro zomrie. musí ju zmerať kvôli truhle, pomyslí si.

**

            nedeľné doobedie. lujza vypráža rezne. každú nedeľu vypráža rezne a pečie zemiaky.

karol nenávidí nedeľe, už skoro rok majú každú nedeľu rezeň so zemiakmi. už sa nesnaží  lujze dohovoriť, rezeň bude tak či tak. karol dopil už tretie pivo, dúfa, že do obeda bude už aspoň trochu opitý.

            meter šesťdesiat tri, možno meter šesťdesiat štyri, odhaduje lujzinu výšku, meria ju pohľadom. postaví sa tesne za ňu a nakreslí si na tričko čiarku vo výške, kde končí lujzine temeno. je mu trápne spýtať sa lujzy či ju môže zmerať. je mu trápne jej povedať, že čoskoro určite zomrie. musí ju chrániť, je to jeho povinnosť, pomyslí si, keď sa prehrabáva v krabici.

vyberie krajčírsky meter, pristúpi koniec a odmeria vzdialenosť od palca na nohe k nakreslenej čiare.

            meter šesťdesiat šesť, kto by to o nej povedal, zdá sa byť nižšia. napíšem meter šesťdesiat osem. dva centimetre musia ako rezerva stačiť.

            lujza nemá rada varenie, nikdy ho nemala rada, ale vie, že jesť treba, že karol sa rád dobre nasýti, obzvlášť v nedeľu. karol si nevie navariť, čo by bez nej robil? hladoval? ešte to tak.

 už dávno nemali rezne. ich vôňa jej imponuje. ak by mala povedať, ktoré jedlo varí najradšej, asi by to boli rezne. zachvátila ju spontánna radosť, pohmkáva si známu melódiu. slová, názov si nepamätá a veď načo aj, pohmkávanie ju uspokojuje.

zvoní zvonček.

karolov a lujzin syn s priateľkou. jediný syn, s jedinou priateľkou. martin a petra.

ahoj otec.

ste tu skoro.

vítam ťa u nás petruška, vypadáš výborne.

ďakujeme otec, odpovie mu martin.

ja som sa bavil s petrou.

viem, prepáč.

petruška necháš nás na chvíľu? musím sa s martinom porozprávať .

sadli si v obývačke. petra zamierila do kuchyne. ťaživé ticho. martin premýšľa či by mal otcovi pripomenúť, že mu chcel niečo povedať. martin je nesvoj, bojí sa prehovoriť, nedokáže prekročiť ich odstup, v momente, náhle. napriek tomu, že plánuje už roky sa o to pokúsiť. žiadna situácia, však, nebola zatiaľ vhodná.

 nikdy nedokázal definovať presnú príčinu prehnaného rešpektu. v detstve nepocítil fyzické ani psychické násilie. karolovi je akékoľvek násilie odporné, už od nepamäti a pamätá si toho, veru, dosť. martin si veru násilie nepamätá, nepocítil otcovu ruku ani emocionálne zafarbené slová. karolova pozornosť či ruka by znamenali pre martina veľa, aj násilie by preňho znamenalo veľa, cudzí človek preňho neznamená nič. iba cudzí človek karol preňho znamená mnoho, pretože je jediným cudzím človekom, ktorého by martin chcel spoznať.

karol rozhodne nemá nič proti pôrodom, ale všetko proti pôrodom jeho detí. je proti šíreniu vlastného tela v neurčitých mutáciách. je za zvyšovanie natality, ale nie na jeho úkor. nie na úkor jeho mŕtvych rodičov, pracovne, na úkor karolovho spánku, lujzinho štíhleho tela, na úkor sexuálneho aktu poškvrneného počatím, voľného času, psa, ktorého kvôli dieťaťu treba dať preč, pracovného času, lujzinej pozornosti a lásky venovanej karolovi, mimopracovného času, na úkor manželstva, jeho vlastné dieťa by koniec koncov muselo byť na úkor celej spoločnosti.

o dieťa sa treba postarať, nakŕmiť, prebaliť. v tom by nebol problém, on by zarobil a lujza by sa postarala. ale dieťa treba obaliť láskou, a to on, karol, nevie. a čo z takého dieťaťa bez lásky vyrastie? vo všeobecnosti si karol predstavuje malých sociálnych retardov. 

zatiaľ čo karol premýšľa nad nenarodeným dieťaťom, jeho dospelé dieťa martin sedí po jeho pravici. karol často zabúda, že už jedno dieťa má, že si môže pozrieť výsledok kríženia svojho s lujziným telom. že môže prevážiť výsledok oproti svojim očakávaniam. karol, však, premýšľa nad nenarodeným dieťaťom, a tak ani nie je možné, aby narodenému čokoľvek povedal. nie je možné sa rozprávať s osobou, ktorej existencia nie je obsiahnutá vo vnímaní.

ale karol nie je blázon, čoskoro sa vytrhne zo svojich myšlienok, pocíti martinovu prítomnosť. je pravdou, že syna určitým spôsobom miluje, je však pravdou, že sa rozhodol deti nemať. lujza s martinom ho martinovým narodením oklamali. to im nevie odpustiť. nevie si ani predstaviť, čo by na dieťa povedali jeho mŕtvi rodičia. predstavuje si všetko, len nie to, že by vnuka milovali.

najpravdepodobnejšie je, že by vnuka zahrnuli láskou. dedo karol starší si vnuka želal už od narodenia syna karola mladšieho. syn karol mladší nikdy nebol podľa jeho gusta a karol starší bol gurmán, ako by sa mohol zmýliť vo svojom vkuse?

dedo karol starší neváhal vztiahnuť na syna ruku, zahrnúť ho nenávisťou, nakaziť ňou jeho matku. karolko mladší nemal príležitosť vytvoriť si správny obraz o rodičovstve. poznal len jeden spôsob, ako byť otcom a zdalo sa mu, zdá sa mu aj teraz, že je lepšie nebyť otcom, ako byť takým. vedel by iba biť, ponižovať. cudzí človek prejavuje cudziemu úctu, nevie, prečo by sa mal uchýliť k násiliu, veď toho druhého ani nepozná. lepšie si byť so synom takými, keď už ten syn teda je.

karol ukončí ticho.

tvoja matka je vážne chorá, zomiera.

čože? zomiera?

som si tým úplne istý, všetko tomu nasvedčuje.

a čo hovoria doktori?

ale čo tí vedia? žijú s ňou oni, vidia ako minútu po minúte chradne?

no nie, ale...

nie, nevidia, ja to vidím. treba sa na to pripraviť, keď medzi nami nebude. bude to náročné, smutné.

chcem, aby si vedel, že od teba nechcem nič iné, len sa s tým vyrovnať, pohreb a všetko okolo toho zvládnem.

rád ti pomôžem.

netreba, všetko zvládnem sám.

ale otec, možno je ešte šanca, veď je stále relatívne mladá.

nie, už nie je žiadna šanca, som si istý.

čokoľvek by si ty alebo mama potrebovali, tak sa na mňa obráť.

karol sa obrátil a otvoril noviny, povedal už všetko, čo chcel. lujza a aj jej smrť patria jemu, nemieni ju požičiavať, kupčiť s ňou, tomu a ešte tomu trošku z lujzinej smrti, to nie. možno na pohrebe, to je prirodzené, veď smútiť sa patrí aj iným, ale inak je všetko jeho. ani v tejto situácii nevníma martina ako syna, ako niekoho, kto má právo na matkinu smrť, vníma ho ako toho a toho, ktorí majú s lujzou a s ním spoločné iba to, že slušnosť prikazuje, aby vedeli, že lujza zomiera. a ďalej sa nestarali.

 martin naprázdno otvára ústa, rád by čosi ešte dodal. každá veta mu, ale pripadá banálna oproti informácii, ktorú sa práve dozvedel. martin sa nerád stará do záležitostí iných ľudí, je mu to trápne, ale rád by sa staral do tejto záležitosti. myslí si, že do toho má čo povedať a možno aj čosi nebanálne, len teraz nevie, čo by to mohlo byť.

v kuchyni je rušno. polievka klokoce, rozpálený olej syčí, mení kusy bravčového v trojobale na rezne, lujza sa obracia, aby stíhala obslúžiť všetky varné nádoby.

lujza netuší, kto je to dievča, a čo robí v jej kuchyni.

petra sa jej snaží vysvetliť, že je priateľkou jej syna, že nie je dievčaťom, ale je plnohodnotnou ženou.

pre lujzu je každá o desať rokov mladšia od nej dievčaťom. petra by mohla byť priateľkou jej syna, ale rovnako nemusela. lujza nevie, ako to zistiť. radšej ju ignoruje.

petra by lujze rada pomohla, aby sa lujza nemusela tak obracať.

lujza nevie, prečo by jej mala pomáhať, vždy varí sama, vari sa nevie postarať o svoju kuchyňu?

petra by si nikdy nedovolila naznačiť neschopnosť starej gazdinej, popravde sa jej zdá, že to lujze ide od ruky, len je jej trápne potichu na ňu hľadieť, ruky sú nepokojné, nervózne. petra je dobré dievča, vychované, vie ako sa správať k svokre, aj keď lujza zatiaľ jej svokrou nie je. petra sa rada štylizuje do roly nevesty, má už vek na svadbu. a rada štylizuje lujzu s karolom do roly jej svokrovcov. veď tá či tá sú už niekoľko rokov vydaté. ona je stále s martinom a vydatá nie je. slobodnou už bola, a dlho, čo to martin nechápe?

lujza sa bojí otočiť, zdá sa jej, že to dievča ešte stále nezmizlo. nevie, čo si s tým dievčaťom počať. zápasí v nej pocit, že musí vychovávať družku svojho syna k jeho spokojnosti, s pocitom, že to dievča nedostatočne preukázalo nárok na lujzin záujem. ani nepovedala, ktorého syna má na mysli.

petra je zmätená. nevedela, že martin má brata. martin jej to bude musieť vysvetliť, že o čo v jeho rodine vlastne ide. veď váš syn martin, odvetí.

lujza si je istá, že by sa jej syn mohol volať martin, ale rovnako nemusel, kto vie. odkryje polievku, aby nevykypela. urobí krúživý pohyb hlavou nad sporákom, ako to videla robiť mamičku, aby nasala všetky vône. je spokojná.

petra je odhodlaná, aj keď je zmätená. snaží sa votrieť medzi lujzu a varné nádoby, aby jej uľahčila, aby na ňu urobila dobrý dojem svojimi schopnosťami. petra si neuvedomuje, že vopchanie sa medzi lujzu a jej varné nádoby, je veľmi podobné trhaniu kostí z úst hladného psa. petra si neuvedomuje, že môže prísť o ruku. nesleduje veľký nôž v lujzinej ruke, iba mieša vrelú polievku vareškou.

lujza je natoľko príčetná, že pustí nôž a neprebodne to dievča. nie, ona nie je žiadny vrah. a karol by sa ňu určite hneval, ak by tú beštiu prebodla. zaslúžila by si, to by aj karol musel uznať, ale zatiaľ to neurobí.

ty, ty, ty si čo, že ma chceš vyhnať od mojej polievky? som stará, ale dokážem sa postarať o domácnosť, oborí sa lujza na petru a vytrhne jej varešku z ruky. odsunie petru do kúta, kde je petra blokovaná na jednej strane skrinkou a na druhej lujziným telom.

petra nevie, čo spraviť, snaží sa nebyť.

až tým urobila niečo, čo bola schopná lujza oceniť. nevychované dievčisko, trest si zaslúži, lujza si začne pohmkávať známu melódiu. neznáša nevychované dievčiská, má rada dievčatá, ktoré s pokorou čakajú na svoj údel.

petra nie je dievčaťom, je ženou a nemá rada čakanie na svoj údel, radšej svojmu údelu pomôže zmeniť sa na údel, ktorý by sa jej páčil viac. nebyť desať minút je akurát, zdá sa jej pri pohľade na hodiny. snaží sa vystihnúť dostatočne veľkú medzeru medzi lujziným telom a rohom skrinky, považuje to za jedinú možnosť ako uniknúť z nevýhodnej pozície nebytia.

medzera sa vyskytla. petra váha, ešte stále váha či je to príležitosť, na ktorú čakala. rozhodla sa, vyrazila, neskoro.

lujza neváha a nečaká, kým petra unikne, ani jej nenapadne, že by chcela petra uniknúť, teraz, keď im je v kuchyni konečne príjemne.

petra drgla do lujzinho zadku. lujza stratila rovnováhu, ale nespadla. petra začala nové bytie zo zeme.

lujza na ňu pozrie nepríjemným pohľadom. ako krásne nebola a teraz toto, dievčisko nepodarené. a čo tu vlastne chce? lujza fakt nevie. snáď si nemyslí, že po tom všetkom bude jesť moje rezne.

petra nechce jesť, najradšej by sa vyvracala a utiekla. prepáčte. červená sa. sadá si na stoličku ku stolu. je si istá, že ju svokra nenávidí, aj keď to zatiaľ jej svokra nie je.

sadá si! lujzin strach sa naplnil. chce jesť jej rezne. tie predsa urobila pre karola a nie pre nejaké nevychované dievčisko. a ty si čo sadáš? kto vlastne si? čo tu chceš? prúd viet smerom k petre, podporovaný rýchlymi a bolestivými výpadmi vareškou. lujza je nahnevaná, už dávno nebola tak nahnevaná. je frustrovaná, zdá sa jej, že je nemožné sa toho dievčiska zbaviť.

vareška dopadá na petrine ramená, boky. petra ustupuje čelom obrátená k lujze, veď to váš martin ma zavolal, s ním som tu, s vaším synom, gestikuluje, dostane vareškou po ruke. úder ju veľmi bolel, plače. zavrie sa na záchode. plače. baba bláznivá. plače a smrká. hánka sa červená bolesťou, mierne opúcha, úder bol silný.

v chodbe scéna získala očakávaných divákov. otec so synom. obaja nechápu podobným spôsobom. sotva by v tej chvíli niekoho presvedčili, že si nie sú karolom a martinom.

 lujze je chvíľku ľúto nevychovaného dievčiska, násilie pre lujzu nie je prirodzeným, má pokojnú, mierumilovnú povahu. ale je hrozne nahnevaná, srdce jej tlčie, nozdry sa rozširujú, hnev ju unavuje. sadá si, oddychuje, dievčisko zmizlo, to je dodáva nádej.

karol si povzdychol a vrátil sa do obývačky. karol sa snaží vyhýbať sporom. v sporoch treba vyšetriť príčinu a on nie je detektív. nikdy nechcel byť detektívom, ani ako malý chlapec. chcel iba púšťať lyžiarske vleky. dedo karol starší vyskočil z kože, keď sa to dozvedel, syn deda karola staršieho by nikdy nemohol byť vlekárom, to by radšej dedo karol starší pochodil celú krajinu a každý jeden vlek podpálil, a ak by to nestačilo, tak by pochodil celý svet a podpálil vleky aj tam. miesto toho vypálil karolovi mladšiemu a poslal ho premýšľať nad svetlejšou budúcnosťou.

v sporoch sa treba prikloniť na jednu či druhú stranu, či chceš alebo nie. v sporoch nenávidia nestranných. nie je rozhodca. nenosí vo vrecku píšťalku. karol nenávidí spory. je mu jedno, kto má pravdu, nech si to vyriešia sami. karol sa nestará. karol je dôchodca, on už sa angažoval dosť, nech sa teraz starajú druhí.

martin nevie či ísť za matkou alebo za petrou. obe sú očividne rozrušené, obe by potrebovali pekné slovo alebo objatie. martin má pekné slovo a objatie len pre ľudí, na ktorých mu záleží. záleží mu len na pár ľuďoch. obe ženy patria k ľuďom, na ktorých mu záleží. nedokáže povedať, na ktorej viac. martin ich má zrejme rád rovnako.

asi by mal ísť za petrou, petra neumiera, petra mu môže dať zožrať jeho neprítomnosť v zložitej situácii štyridsať až päťdesiat krát, najbližších štyridsať až päťdesiat rokov. petru predsa miluje, potrebuje. petru treba hýčkať, hovorí si často martin.

predsa len sa martinov vzťah k lujze líši od martinovho vzťahu k petre. líši sa sexuálnym charakterom martinovho a petrinho vzťahu, lujza s martinom, ako matka so synom, sex nepoznajú. poznajú ho iba oddelene, ako lujza a martin. nikdy o sexe spolu ani len nehovorili, nie to, aby sa spolu milovali. martin vie veľmi presne, ako sa nazýva sexuálna túžba po matke, oidipov komplex. martin vie veľmi presne, že ten oidipov komplex nemá. martin nevie, ako sa nazýva sexuálna túžba matky po synovi, ale je si istý, že ju lujza nepociťuje.

sexuálny charakter martinovho vzťahu s petrou je pre martina nesmierne dôležitý. martin rád súloží. ráno, večer, poobede, doobeda, v noci. martin môže kedykoľvek. s petrou alebo s inou, ak petra práve nemôže. martin si len veľmi hmlisto uvedomuje, že by toto zistenie petre ublížilo, martin hmlisto tuší, že by ho malo trápiť svedomie, ale netrápi, to ho občas trápi.

martin si rovnako hmlisto zamieňa lásku k sexuálnemu charakteru vzťahu a lásku k petrinej sexuálnej technike s láskou k petre ako takej, k petre ako osobe, k petre ako zbožňovanému človeku. petra ako celostne zbožňovaný človek neexistuje, nie je zbožňovaná nikým. jej vagína, ako autonómny útvar, je zbožňovaná martinom. petra považuje vagínu za svoju integrálnu súčasť, zamieňa martinovu pozornosť venovanú vagíne, za pozornosť venovanú jej, petre. petra je s martinom šťastná.

martin sa neponáhľa, rozjíma.

petra prešla od obviňovania seba cez obviňovanie tej bláznivej kravy až k obviňovaniu martina. karola neobviňuje, zdá sa jej, že je jediným normálnym v rodine. petra sedí na záchode a prestáva smrkať, štylizuje karola do role jej svokra. nechce ani pomyslieť, že by lujza bola jej svokrou, bláznivá krava.

martin sa oprie chrbtom o záchodové dvere a sadne si.

si v poriadku?

nie som.

poď von, porozprávame sa.

nejdem, nechcem sa s tebou baviť, aj tak za všetko môžeš ty.

ja?

je to predsa tvoja matka.

rodičia sa nedajú vyberať. ticho. prepáč, veď vieš, že je chorá. zomiera, otec mi to dnes povedal, preto sa so mnou chcel rozprávať.

zaznie kľúč v zámku, dvere sa otvoria.

si v poriadku?

nie som.

chceš ísť domov, porozprávať sa? musí to byť ťažké, keď ti zomiera mama.

je to šok.

petre odľahlo, lujza jej svokrou nebude, teší sa. nie že by sa tešila z lujzinej smrti, to nie, petra vie súcitiť, ale rola jej svokry nebude sprznená tou bláznivou kravou.