Spomínam si na časy, keď som ešte pomáhala

dúhe kráčať po kvetoch bez toho, aby ich pošliapala.

Zdá sa to byť tak blízko vzdialené,

akoby to bolo len včera.

A v hlave tisíc myšlienok,

neuhasená túžba stelesniť sa s vlastným osudom.

Prekliate jablko, čo okúsili

prví zaľúbení v rajskej záhrade.

A to sa nemali čoho obávať.

Nastala tma.

Po lícach anjelov stekajú

studené ľadové kvapky.

Dočkajú sa ešte niekedy ranného úsvitu?

Bože, odpovedz...