Hladina jazera, číra a krásna.

Nehybná a silná.

Obrazom v nej je iný svet.

Je tak blízko a zároveň tak ďaleko.

Plný nových farieb a tvarov.

Tak strašne túžim doňho čo len na chvíľu nazrieť.

Natiahnem ruku.

Končekmi prstov sa k nej približujem, až moja ruka splynie s vodou.

Hladina sa sčerí,mesto mizne.

Ja dúfam, že te pohyb nezničil môj sen.

Môj svet.

Keď sa znova upokojí,

dovolí nazrieť.

Znova nový svet.

Čo len dotknúť sa ho smieť?