Bolo sychravé jesenné
dopoludnie na korunách stromov sa týcili už len
kde tam posledné zvyšky lístia zapichnutého
do konárov a všetko ostatné bolo bezcielne
rozhadzované vetrom po celej ulici.
Pán Jariabka sa
práve prebúdzal nie o svojom obvyklom vstávacom
čase a preto neukojene hromžil na smetiarov, ktorý
pri svojej práci robili lomoz.
Starý pán
už býval dávno sám, tu ovdovel pred pár
rokmi, keď sa jeho manželka ocitla pod kolesami nákladného
auta vezúceho štrk. Doteraz sa mu do očí
tisnú slzi pri pohľade na posípacie auto plného
štrku. Otvoril okno v rámci osviežovacieho procesu
svojej izby, ktorej aróma nebola zďaleka taká
lahodná ako by bol v tej chvíli chcel. „To bude
tá parádna fazulačná polévka“,
povedal a s veselým úškrnom si pri tom
poprdkával. Nato sa zahľadel z okna a rozhliadol sa po
„jeho“ ulici, ako s obľubou pyšne nazýval
ulicu po ktorej sa už ani veľmi často neprechádzal
z časti pre svoj zdravotný stav, ktorý mu už
veľmi nedovoloval súťažiť v rýchlododectve
avšak zvačša pre svoju vrodenú a rokmi
výdatne trénovanú lenivosťm vďaka
ktorej si už veľakrát vo svojom živote vyslúžil
titul zdochliak.
Napokon sa uz uz chcel
vratit k svojim obvyklim cholerickym zvyklostiam ku ktorym patrilo
nekonecne sledovanie telenoviel vysielanych na televiznych staniciach
x/y ked sa v okne, presniejsie na parapetnej doske z vonkajsej strany
okenice objavila sojka.
Sojka je vtak
preliatavy ktory sa neupina na jedno miesto mino casu ked dokrmuje
svoje mlade. Garrulus glandiamus cize sojka obecna nie je vtak nicim
vynimocny vyskytom v nasich preplnenych mestach. Vyskytuje sa hojne a
casto narusa pokoj aj nasej inak nerusenej ulice.
Stary pan sa na suchot
kridel otocil a na sekundu skrehol ked uvidel ako sa operenec vrti a
nepokojne sedi na parapete. Na sklonku okamihu v ktorom chcel
odvratit svoj pohlad ho cosi zaujalo. Sojka nasla omrvinky ktore tam
bez povsimnutia hoveli uz zopar dni najskor pozostatok ktorychsi
ranajok ktore sa celkom nedokazali preniest v podobe otrusiniek cez
okno.
Stary pan zrazu videl
sojku ako sa krmi jeho omrvinkami a cez jeho omrzenost ho to celkom
potesilo. Ked vsak podisiel blizsie aby si obzrel ten zazrak
stvoritela, vtak sa zlakol a uletel kamsi kde zmizol v nenavratne.
Nato sa oblok zatvoril
rukami starca, ktory ako obvykle utrusil jedovatu poznamku a bolo po
rannajsom divadle.
Na druhy den sa vsak
vyjav opakoval znova a ked aj po treti krat zasebou vtak priletel
obmakcilo to srdce vyprahnuteho starca a tak nasipal za hrst ryze za
okenny ram.
Vtak zacal lietat coraz
smelsie a okazalejsie k bytu az napokon zakotvil skoro az na rozhrani
medzi oknom a izbou. Ked sa po par dnoch znova osmelil nic mu uz
nebranilo zletiet az do bytu kedze panko mu podsipaval ryzu viac a
viac do utrob bytu.
Teraz uz vtacik sedel
pekne na stole s nocnou lampou a akymsi starym vytlackom pravdy s
davno neaktualnimi informaciami o poklese ceny ropy na svetovom trhu.
Stary pan si jednoducho
oblubil toho operenca ktory mu prinasal aspon trochu svetla do inak
vsednych dni jeho pokrutenej jesene zivota.
Ked sa ich vztah
vyvrbil natolko ze sa vtak nechal dokonca aj pohladkat dostal meno
Imro.A tak Imro zalietaval den co den na svoju porciu ryze s obcasnym
pridavkom cerstvych omrviniek z ranajok.
Jednoho dna bol obraz v
ulici trochu odlisny. Namiesto vtaka prisla pred bytovku sanitka a s
nou dvaja muzi v bielych plastoch nakladajuc onoho pana na nosidla.
Imro lietaval este par
dni v nadeji ze by sa mu mohlo ujst nieco z vydajne an ktoru si tak
privykol. Kedze sa vsak oblok neotvaral ani po par dnoch cakal marne.
O par vchodov dalej
prave otvorila okno mlada slecna, ktora prvym rokom studovala
lekarsku fakultu. Bola plna energie a svoj den vzdy zacinala pohladom
zo svojho docasneho bydliska aby sa poobzerala po okoli a nachychala
sa cerstveho vzduchu. Zvuk vtacich kridel pretrhol jej chvilku.
Potesilo ju to ked
videla ako si len par desiatok centimetrov od nej sadla sojka. Hned
sa pobrala aby zistila ze ma nejaku ryzu a mohla ju nasipat neznamemu
“kolibrikovi” ako si vtaka zartovne oznacila. A tu sa
vtak osmelil a zacal zobat potravu, ktorou ho pohostila...
|