spoznávam vyšliapaný

chodník

po ktorom som tak často blúdil

cestou k svojmu

srdcu

nachádzal nové a nové

značky

ktoré mi sťažovali orientáciu

v tebe

prichádzam zas na začiatok

k spomienkami obrastenému

kameňu

ktorý mal byť mojou

sochou

no niečo sa nevydarilo

možno som priveľký

-blbec-

v staničnom bufete dopíjam

už asi stotisíce pivo

a zalievam ho všetkými tými

slnkami

dažďami

snehmi

a nakoniec tmou

opäť cestujem po starých

hrdzavých tratiach v mojej duši

a prstom stieram

špinu

z popraskaných zábradlí

vo svojich očiach

sa dokola stretávam so sebou

a spoznávam nové

mapy

ktoré som nikdy predtým nevidel

a raz to tu všetko skončím

dnes, alebo zajtra

len mi povedz, kedy

aby som vedel