Večer zasadil finálny úder dňu a moje kroky smerujú do jeho svetielkujúcich útrob.
V miestnosti rozohriatej príbehmi a filozofickými úvahami sedí na stole veľké pivo a rozvíja konverzáciu.
Novinami oblepený strop celý večer padá na masu neprítomných ľudí.
Oproti kráčajú dve dievčatá pod zákonom v krátkych sukničkách.
Rýchlo kontrolujem, či mám dosť peňazí na pivo, alebo aspoň na jednu z nich.
Upútavka na akciový tvrdý alkohol ma však prebrala z prízemných myšlienok.
Radšej začnem premýšľat o tom, ako spasiť ľudstvo.
V hlave a ostatných častiach mojej existencie sa mi zlievajú tri dni do jedného.
Keď stúpam po parketách a prekračujem (asi) včerajšie ponožky a svoj odraz na podlahe, mám chuť na bublinky vo vodnej fajke.
V ich prítomnosti si pozriem počasie.
Ani po ňom netuším, ako bude zajtra.
Iný večer v podniku mi chutí pivo za šesťdesiat.
Ochotne si dám ešte ďaľšie dve, keď kamarát platí eurami.
Ešte pár cigariet v popolníku a debaty o tom, ako zarobiť veľké prachy.
Tri dni sa mi opäť zlievajú do jedného.
Počkáme, kým ľudia odídu z námestia a nás bude čakať vianočná atmosféra horúceho vína a výrazne dobrý chleba s oškvarkovou nátierkou.
So soľou a cibuľou je teraz najlepší chleba na svete.
Len pri stánku kde berú všetky gastrolístky je lepší, ako spisovný chlieb.
No o chvíľu zatvoria aj ten.
Dedko v autobuse s popolníkmi na očiach chrúme jablko šťavnaté ako šuška tej mladej blondíny sediacej vzadu, túžiacej po každom okrem mňa.
A ja sa len usmievam a počúvam skryté pohľady okolostojacich.
Cestou domov príjemne mrholí, a radšej si zapálim, aby som zabil všetky pocity a vnemy.
Prichádzam v noci domov a po rýchlej zubnej hygiene sa ocitám v malej záhrade osvetlenej slnkom.
Pri mne stojí mladé dievča, oberajúce ovocie z veľkého kríka.
Sú to černice.
Niektoré sú už obraté, ale iné ešte stále vykúkajú spod pichľavých listov.
Pristupujem bližšie a pri každom plode vidím nejaký nápis.
Zrelá.
Nezrelá.
Polodozretá.
Dievča oberá iba plody označené ako zrelé.
No ja vidím, že aj pri iných nápisoch sú obrovské dozreté černice, tak ich začnem oberať.
Sú chutné, sladké a šťavnaté.
Chcel by som, aby si aj dievča bralo podľa toho, čo vidí, nie podľa toho, čo je oznamované. Určite si to všimla, ale zrejme sa predo mnou hanbí zobrať si veľkú černicu, pri ktorej je napísané Nezrelá.
Preto bez slova odchádzam do záhradného domčeka.
Viem totiž, že tam mám ešte lesné jahody, na ktoré som teraz dostal chuť.
Hm, to mám asi z tej hruškovice za dvadsaťosem. |