Budím sa v lese, prikrytý lístím

Vzduch je tak svieži, rosa ho čistí.

Vôňa dreva s peľom sa prekrýva,

keď upúta ma scéna strašlivá;

čierna šelma trhá kusy mäsa

z tela svojej obete - a z lesa

nepočuť ani hlások - len ticho

Ticho bez revu, strachu a vzdychov.

V momente sa zatiahne obloha

a ja sa ledva držím na nohách

keď blesk udrie do blízkeho stromu.

Som sám - vyplakať sa nie je komu

Jedna vec ma však mrazí do kosti -

všetko sa deje v úplnej tichosti!

Vychádzam z lesa, diaľnica tam vedie

tam autá v nepretržitom slede

uháňajú a ja stojím bledý

čakajúci na tú chvíľu, kedy

z motora vyjde aspoň jeden zvuk.

Tu zrazu - aha! - spoza hôr a lúk

v kvíliacej tme, vo vetre sa besniac

so strašlivým revom vyšiel mesiac!