„najrýchlejšia cesta ako ukončiť vojnu, je prehrať ju!”
George Orwell
Brodím sa kamennou džungľou,
plnou zloby, strachu i smútku,
v hlinenej armáde nenachádzam pokoj,
a brodím sa s Vami i cez Vás, ...na koniec koncov.
Celkom bez rešpektu; ... bez rešpektu.
Nabiť zbraň, zamieriť, páľ!, ešte kým tma nespadne,
no v diaľke už vidieť supov znášať sa nad mestom, nenápadne.
Nábojnice klesajú mi k nohám, strach zračí sa mi v očiach,
Už tým svinstvom preplnenú myseľ mám, tak ako každý vo vojnách.
Mŕtve masy čakajú na svoj rozkaz k pochodu.
Je to zlo, ktoré „vojnou“ nazývame,
lámajúce naše srdcia; ... ale vydržíme?
Opäť plavím sa v zátoke svíň, preplnenej klamstvami,
a purpurové rieky pretekajú mojimi špinavými rukami.
Ja cítim, cítim telá svojich mŕtvych (ne)priateľov,
a modlím sa k supom, čo zbiehajú sa nad tou nádherou.
Oh, už je príliš neskoro, nočná mora z vojny nás dusila pridlho.
Zatváram oči.
Dnes je ten čas, posledná minúta, posledná sekunda,
keď ešte snažím sa zbadať ťa, moja prenádherná krajina.
bez efektu...
bez citu...
bez života...
odchádzam
už nečakám na Godota
Tma, v nej tunel a na konci svetlo.
Žiara čo spasiť by moju hriešnu dušu chcela.
A nočná mora z vojny opustí ma nadobro.