šiel životom sám…

Nikdy nepočul vetu:

Miláčik, rada Ťa mám!

Tak ako slnko na nebi,

tak ako strašiak v poli,

tak on dobre vedel,

že samota bolí.

Šiel s hlavou sklonenou,

šeptal si otázku:

Prečo práve ja?

Nemajú blázni nárok na lásku?

Potichu končí letná búrka,

potichu končí každý deň.

Presne tak skončil život jeho

a nikto nezaplakal preň.

Tak ako slnko na nebi,

tak ako strašiak v poli

tak blázni dobre vedia,

že samota bolí…