Aké sú krásne Povedala moja žena susede keď sme stretli susedu ako vezie v kočíku dvojčatá svojho vnuka On je taký čert a ona je pokojná Sú veľmi krásne Stále by iba chodili radšej chodia ako sa vozia Aj naše keď sa viezli v kočári stále volali:doju doju doje deje Suseda uvedená do rozpakov trocha sa zasmiala ten úsmev patril tvojim deťom Ale bolo v ňom aj niečo trpké že teraz sa obdivujú jej deti nie tvoje Ako keby si ich chcel prevýšiť
Bolo to ako keď za tebou prišiel jeden murár a ľutoval ťa že máš ťažkú robotu Krčil si sa pod nízkym stropom a naťahoval sa aby si dočiahol do rohov štetcom Bol to jeho boj rada pre teba A ty si to začal rozvíjať aké je to ťažké Len pozeral že si mu zobral jeho boj
|