V telke stále to isté. Sedíš vo fotelke a čakáš ako vyschneš.

Dookola to isté stále bez zmeny. Iba viac zaborený.

Pripadáš si ako húsenica v kapuste stále to isté len hlbšie

do stredu zeme - všetko bez nádeje.

Stále to isté možno, že sú ti niektoré veci blízke ale vysoko.

Dúfaš, že sa dotkneš, raz niečoho, čo sa podobá aspoň iskre.

Stále to isté.

Chceš ujsť z tohto kruhu. Chceš bežať smerom kde si uvidel pred rokmi dúhu.

Ona sama je proti. Si ako húsenica ani ona netuší - raz odletí.

Stále to isté zatiaľ nič bez zmeny, ale niekde v hĺbke cítiš - všetko sa premený.

Možno len dúfaš márne ak ťa zasiahne inteksicíd. Máš pocit, že je na svete toľko krívd.

Všetky voči tebe. Tak sa zdvihni a preber. Roztiahni krídla. Dni začnú praskať ako bubliny.

Dúfam, že sa to stane. Lebo nenavidím svoje telo - teraz ešte celé zelené.

Zatiaľ stále to isté.