Rána sú rovnaké a nudné

nič nenasvedčuje zmene

som rotujúci špak v prúde

okraj rieky ma tlačí pod koreňe

 

plávam v posratých špirálach

snažím sa dostať do inej formy

ale citiť len hlavne pri hlavách

a vidieť len rozosmiaty pomník

 

neviem nájsť unikový východ

pozerám po stenách na značky

som v hrnci sterilizujúci sa kompót

tlak stúpa teplota sa mení na otáčky

 

do boha

do piče

do boha

do piče

 

Rána sú rovnaké a nudné

prestávam vidieť zmysel bytia

točiť sa stále v tom istom rytme

učiť sa základy hryzenia a vytia

 

toto nemôže byť normálny stav

vecí, osôb a iných kokotin

najradšej by som sa liehom polial

lenže zlo sa nikdy nechyti

 

ľudia len ťahajú ako kone

vlečú näjme cudzie bremená

najradšej by som onemel

v bezprostrednej blizkosti plameňa

 

do boha

do piče

do boha

do piče

 

izba je tmavá diera

človek je iba divá zver

najštastnejši keď lieta piera

len z iných nahnitých vetiev

 

všetko sa deje bez môjho vedomia

pocit, že nič neviem správne ovládať

hlupáci čo maľujú ideály do priama

s týmito pičami sa môžem len pohádať

 

je to stále čoraz horšie

útek z reality je menej platní

minule som do potravín vošiel

miesto ľudí som videl kláti

 

do boha

 

ťahali košiky

skutočné kone

život je väzenie stačia už len pásiky

aj tak žijeme všetci aj tý čo žijú spolu v mojej hlave žijú oddelene

 

stále to vidím

stále do boha