|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
Žil Elemír v bohatej chatrči svojho otca v pohode myslou, aj tym, čo ho tvorilo tým, kým bol.
Keď dovršil dva roky, narodil sa jeho matke, červenými vlasami obdarenej kreatívnej žene, ďalší syn.
Jeho vlasy boli čierne, ako uhoľ od korienkov, s ktorými sa narodil asi centimeter dlhými.
Oko sivooký , ako ho nazývali, bol vždy trnom v zivote Elemíra.. preto sa rozhodol spachat človeka nehodny čin. Neustále pripisoval vinu, za všetko, co spôsobil Okovi.
Sivé Oko, až v puberte začal vnímať krásy stromov, ktoré sa hrdo týčili v lese obďaleč a krovie z lesa Oku citlivých lýtok.
Po krvavej hádke rodičov, ktorí uprednostňovali bledého chlapca pred sivookým, sa rozbehol medzi stromy a už nepotreboval vedieť, že je dôležitý, bol matným tieňom svojho brata vo vlastných očiach, aj keď už bol oveľa viac.
Utekal a počítal všetky kmene stromov, ktoré minul , pokým nestupila absolútna tma pod korunami stromov, tam kde sa sivooký nachádzal.
V absolútnej tme sa mu vynárali spomienky z minulosti, ktoré videl počas behu okolo ihličnatých borovíc, až kým sa nezastavil a so zatvorenými očami nepochopil, že je obklopený borovicami, dubmi, kríkmi a vôňou skutočného slobodného života.
Ako sedel opretý o kôru stromu, prišla k nemu líška, najskôr ho preľaklo, než pocítil spojenie s prírodou, ako aj so zvieraťom, ktoré je práve v jeho blízkosti. Prestal sa zvíjať k stromu a podľa pocitu, ktorí nevedel slovami opísať nasledoval rýchlym behom cez kroviny líštičku.
Zastala pri kmeni asi 200 ročného dubu, kde si sivooký konečne zdriemol. Malá líška mu ohrievala teplom vlastného tela jeho behom doráňané a krvou orosené nohy.
Zobudil sa brzko ráno a uvidel v rannom šere drevený dom v ktorom sa svietilo, omylom prišliapol nalomený konár stromu, čím zobudil pánka z chatky.
Skôr , ako sivooký stihol odbehnúť, z verandy vyšiel zvláštny ujo a opýtal sa oka, či verí v líšky..
Sivooko odpovedal, že nieže verí, veď ich videl v knižkách a poslednú noc jednu takú aj stretol!
Ujo z chalupy mal poslednú otázku...
A mučili ťa?
Očko odpovedal, že nie prečo? (aj keď vynechal svoju rodinu predtým než ušiel do lesa)
>Pretože čím hlbšiu bolesť precítiš a prežiješ,
Tým hlbšiu lásku zažiješ...
Potom uvidel svoju spriaznenú dušu s líštičkou v náručí....
|
|
|
