zbútľavel som
takmer do prstov

kedysi som nimi zdrapil zem
keď ňou márne kmásal
vietor-zúfalec

praskajúc
stŕhal hrdosť
kým zem 
vtiahla bolesť

po každom súboji

stečený
zvnútra
kamsi do útrob
šeptám
o nás 
tomu
kto sa skláňa

zbútľavel som

keď raz celkom stečiem do ticha
už mi ju nevezme

žiaden vietor...