|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
každý z nás si do dospelosti nesie nejakú traumu, ktorá má svoj pôvod v školskej jedálni (aspoň môj ročník a blízke môjho určite). napríklad môj ex- neznáša rajčinovú omáčku a polievku a keď vidí špenát, no radšej kvôli slabším žalúdkom to nechám tak. veľa mojich kamarátov do dnešnej doby je "alergických" na tie cestovinové guličky - tarhoňu. ja som donedávna bola presvedčená o tom, že jedinú traumu mám z hrachového prívarku s údeným mäsom (nemôžem to ani cítiť, údené dokonca nejem ani samotné, ani s inou prílohou). ale minule to tak nenápadne na mňa prišlo. rozprával mi akúsi príhodu a popisoval ju veľmi zanietene a farbisto, vydával pri tom zvuky, robil gestá, proste hodnoverne. podarilo sa mu vylúdiť zvuk, ktorý popisoval, keď niečo spadne na zem, je to dosť tuhé, ale padlo to na zem s takou silou, že sa to napriek tomu rozprsklo. proste také to frc... a mne sa skoro otočil žalúdok. nevedela som prečo. o nejakú dobu neskôr varil obed a on nakladal na taniere a zasa ten zvuk - moja reakcia bola rovnaká (žalúdok hore nohami), on však na mňa nevinne valil oči a vraví: veď som iba nakladal zemiakovú kašu. a bolo to jasné! proste v škole, neviem či si pamätáte, mali na nakladanie špeciálny "grif": zemiaková kaša sa naberala spôsobom naberiem plnú lopatu, frcnem na tanier z poriadnej výšky, aby sa rozplácla po čo najväčšej ploche taniera, bacnem na to mäso a zalejem nejakou UHO omáčkou. a záhada bola vyriešená. nie že by som doteraz nejedla zemiakovú kašu, to hej, ale ten zvuk... radšej si ju naberiem sama :-))
|
|
|
