Kŕmi sa čerstvými výhonkami v pavilóne čínskej botaniky, keď sa nikto nepozerá. Občas zahliadne srdcovú královnú. Keď tá venčí huhňavé klbká bavlniek, alebo krúti krky plameniakom pri západe slnka. Desivé tiene fúka hlbokými vzdychmi do pestrých balónov a tie odlietajú. Svrbia ho uši. Chce zazrieť nádej na konci sveta.
Rozbieha sa a beží. Až kým sa mu zodrú nohy a drobí sa. Ešte stále sa však môže plaziť a posúvať rukami. Posúvať kýpťami. Poskakovať trupom. Piadimužíci nechápavo pozerajú na skákujúci krk s hlavou na horizonte. Prečo ten hlupák nešiel skratkou?
|