Denis sedel na malej stoličke v rohu šatne a v bucľatých prstoch držal drobný model lietadla. Vo vzduchu sa miešali kvetinové a ovocné parfémy, pachy z farebných flakónikov a dózičiek, nos mu dráždili prašné púdrové čiastočky a do očí mu nepríjemne svietili žiarovky, ktoré lemovali veľké zrkadlá. Umelohmotným lietadlom si mával pred očami tak rýchlo, až sa mu mihotala pred očami len jeho modrá farba a sem tam ho niektorá zo žien nežne pohladila po kučeravých vlasoch, on bol však príliš zaujatý hrou než aby to,u venoval najmenšiu pozornosť. Neveľká miestnosť bola plná prezliekajúcich sa žien a zem posiata popadanými flitrami z ich šiat.
Bol už unavený a mrzutý a chcel ísť domov. Bol by sa veľmi rád silno rozplakal, ale aj na to bol príliš ustatý. Sledoval krásne telá pred sebou bez najmenšieho záujmu a ich pohyby sa mu zdali harmonicky uspávajúce. Pretieral si malými zaťatými päsťami oči a spomenul si na sľlub, že poslúchne pokyny od matky a pokojne ju vyčká. Náhle sa však rozhodol, že vyjde von a pohľadá ju. Namieril si to k dverám a prešiel pár krokov, keď ho jedna zo žien so smiechom chytila za rameno a usadila ho späť na miesto. Voňala lesným ovocím, mala hnusne vygúľené hnedé oči a odpornú jazvu na dolnej pere. Ponášala sa na hladnú veveričku. Podala mu dropsové lízatko a pokračovala v rozhovore o veciach, ktorým nerozumel, ale tušil, že by to ani nemal počuť, pretože si všimol občasné pohľady jeho smerom a miestami so záujmom nadvihol obočie, keď sa mu o uši obtrelo slovo, ktoré znelo neslušne.
Lízatko malo mdlú chuť a cítil sa uprostred tejto rozkošnej nádhery uväznený. Bolo to tam neznesiteľné! Chcel odtiaľ vyjsť, nedokázal tam už ostať ani minútu! Umienil si začať kričať a dožadovať sa matky. Čím viac ho chlácholili tým väčší bol jeho vzdor. Hodil sa práve o zem rozhodnutý ukázať im, ako dokáže kričať a upieral pritom veľké zelené oči na dvere. Niečo sa tam mihlo. Postavil sa a prešiel k nim. Veverička, ho chcela znova zadržať. -Nechaj ho, už sú zamknuté. Kľúčová dierka bola v rovine jeho očí a už bol pri nej. Cítil na hlave tlak kľučky ako tam nazeral. Spoznal v nej oko vyziabnutého nezdravo vyzerajúceho chlapca, ktorého ráno videl s fúzatým údržbárom. Ten chlapec mal bledé riasy a prehováral k nemu naliehavým šepotom. -Prosím ťa uhni. Prekvapene si sadol späť na určené miesto. Tón v chlapcovom hlase dával tušiť, že sa v miestnosti nachádza niečo veľmi zaujímavé. Možno si to on sám doteraz nevšimol a tak sa začal s očakávaním rozhliadať do všetkých strán.
|