Prvé čo ma napadlo po premietaní a popri  bezmyšlienkovitom zahadzovaní prázdneho sáčku od vyžraných M&M cukríkov bolo, že The Dark Knight je setsakramentsky temný. A to, čo nám bratríčkovia Nolanovi naservírovali pod naše zhýčkané, vymazlené nosíky je vskutku niečo viac ako obyčajný komiksový príbeh o netopierom mužovi. Toto nie je obyčajný popcornový blockbuster --- The Dark Knight kóduje vyššie spoločenské a morálne posolstvá práve tak intenzívne ako sa vyžíva v demolácii a deštrukcii mesta Gotham. Film je vysoko koncentrovaný na tému humanity, ľudskej podstaty a pálčivo apeluje na vyvolávanie diskusií o boji proti všeobecnému zlu. Samozrejme, akčné scény sú sterilizované patričným pátosom, ktorý občas nebadane vyskočí a vyhladí ostne temnoty neustále vyskakujúce po celý, takmer trojhodinový, materiál.

Recenziu píšem po prvom vzhliadnutí a musím konštatovať, že budem potrebovať najmenej ešte dve. Je tu navrstvených toľko zdanlivo ukrytých levelov, že bude fuška to všetko vychytať a vstrebať. Na prvý raz je to strašne silný a intenzivný nášup. Niečo v zmysle --- vypotácate sa o pol druhej v noci z kina so spoteným chrbtom (tí idioti vypli klímu v druhej polovici filmu a už sa vysrali ju zapnúť), s nabúšenou hlavou, ľahko omámení a infikovaní celou tou rozchaosenou „brucewaynovskou“ tlupou.

BATMANOV KLAN

Viem, som ženská. Filmy na mňa pôsobia silne emočne, ale The Dark Knight sa skutočne ponára hlboko hlboko do medziľudských a sociálnych vzťahov. Všetky postavy nastavené okolo Batmana sú mimoriadne dôležité a každá z nich si nesie svoj balíček konfliktov. Celá táto pestrofarebná banda mi príde ako homogénne klbko, v ktorom možno jednotlivé postavy bojujú proti sebe, ale sú zviazané akýmsi nedefinovateľným vláknom. „Si taký istý blázon ako ja“, hovorí Joker Batmanovi a ja si uvedomujem, že má pravdu. K ústrednej dvojici sa pridáva nemenej charizmatický policajný komisár James Gordon (Gary Oldman) a nový štátny žalobca Harvey Dent (Aaron Eckhart). Počas troch hodín sledujete rozbesnený „tanec“ postáv a chcete viac viac viac!

Až do špiku kostí prepieraná, glorifikovaná úloha Jokera (Heath Ledger) ma vystrašila. A to doslova. Nebolo to ani jeho živelnými a bezcitnými „killing“ akciami, skôr to bola fascinácia charakterom postavy a jej nesmiernou charizmou, ktorá priamo „vyžierala“ filmové plátno svojím smútkom, zákernosťou, self-rozporom a naproste agresívnou túžbou po smrti. Do postavy Jokera Heath Ledger zašróboval všetky súčiastky a nuansy našeho zlého „ja“. Jeho interpretácia je presvedčivá a radostne desivá. Slizká, cholericky mľaskajúca mimika s čudnými tikmi (prižmurovanie jedného oka, neustále oblizovanie), prikrčená, až dementne nekoordinovaná chôdza a celková haptika vytvorila magnetizujúcu kreatúru, na ktorú by som sa v reálnom živote nepozrela ani ďalekohľadom. Je mi nesmierne sympatické a vyvoláva to vo mne voči Ledgerovi nesmierny rešpekt, že sa rozhodol postave Jokera dať výrazne ľudskú dimenziu. Joker je stelesnením všetkých emócií a pohnútok, ktoré by sme samy v sebe najradšej udusili. Mieša sa v ňom všetka zlosť a zatrpknutosť Gothamu. Akoby odrazu temnota dostala oči a zjazvený úškrn.

Trochu mi vadilo, že Joker dostal vo filme len dve polohy --- tá prvá konverzačná (mimoriadne silná a pútavá), kedy sa Joker svojou úchylne psychopaticky spomalenou artikuláciou prihovára k svojim nepriateľom a potom tá akčná, kedy funguje ako dobre nastavený stroj na zabíjanie. Akokoľvek sa mi postava zdala znetvorená a neľudská, predsa som k nej priľnula za pár minút. Nechcela som ju púšťať a chcela som sa o nej dozvedieť niečo viac. To sa, bohužial, nestalo a ani nestane... Šialenosť postavy je mimoriadne silná a viem, že sa na ňu budem tešiť aj po treťom vzhliadnutí.

Nesúhlasím však s tvrdeniami niektorých filmových recezentov o tom, ako Ledgerov výkon zatienil samotného Bale-a. Bale je vo svojej úlohe Batmana prinajmenšom rovnocenným partnerom. Jeho Batman konečne dostal presne tú nenútenú, iskrivo pevnú a disciplinovanú štylizáciu, ktorá ani prinajmenšom nie je trápna (postavy v maskách s uškami som nikdy nepovažovala za heroické). Bale do úlohy vniesol nečakanú zraniteľnosť, vedel potiahnuť zreteľnú čiaru medzi človekom v civile a akýmsi „nadčlovekom“ v gumových handrách. Jeho kreácia je silná práve v tom, že sa „netlačí“ každú sekundu na plátno v zmysle „ja som hrdina a všetci sa z toho poserte“. Naopak, Batman je zraniteľný (doslova) a tým postava nadobúda stále reálnejšie črty.

Keď som sa dozvedela, že úlohu Batmanovej lásky Rachel má dostať Maggie Gyllenhaal bola som, takpovediac, mierne skeptická. Maggie na prvý pohľad nepôsobí ako nádherná osudová žena, ale vo filme svoju postavu pekne vymodelovala --- viac ako na nemé postávanie a úsmevy naokolo, do Rachel vložila duchaplnosť a šarm racionálne zvažujúcej ženy. Konečne zmizla tupo naivná a prázdna kreácia Katie Holmesovej. Postava dostala konečne trochu väčší „žvanec“ a je umne vkomponovaná do základnej zápletky.

Trochu ma zamrzelo, že postava Alfreda (Michael Caine) nedostala viac priestoru --- milujem ten sucho anglický slovný ping-pong medzi Batmanom a jeho „komorníkom“. Keď tie dve postavy vidím na plátne, pripomína mi to detstvo. Napriek tomu, že v celej ságe má Alfred len toľko príležitostí, aby predniesol kultovú vetu „ja som Vám to hovoril“, je predsa neoddeliteľnou súčasťou Batmanovho sveta. Do snímku vnáša ľahkosť, hravosť a ostrovtip. Viac miesta pre Alfreda prosím pekne!

Z vedľajších postáv si zaslúži včielku s hviezdičkou Aaron Eckhart, ktorého som prvý raz videla v komédii s Catherine Zeta Jonesovou „No reservations“ a nenávidela som ho od prvej sekundy. Tu však ukázal, že si nenaserie do nohavíc, keď má sekundovať Christianovi Baleovi a že dokonca hrá dobre a sebavedomo. Jeho prerod z „dobrého“ človeka na kreatúru so spálenou polovicou tváre  je spracovaný pádne a má svoje opodstatnenie. „Two Face“ zohrá ešte v budúcich pokračovaniach Batmanovskej ságy významnú úlohu...

KILL THE BATMAN

Akčné scény sa na vás valia hneď od začiatku. Akcie je toľko, že dokonca nie je čas na úvodné titulky. Snímka vás od úvodu chytí za golier a chaoticky kmáše z jednej strany na druhú, aby sa vzápätí rozbehla ešte vyšším tempom. Áno, je tu všetko --- veľké kopance, bitky, údery, nože, veľa dynamitu a veľa, ale naozaj veľa strieľačky. Nie som veľkým fanúšikom akčných scén, nakoľko mi pripadajú vo všetkých filmoch už takmer identické (s výnimkou Bourna, tam nachádzam invenčnosť). Keď nevymyslíš nič nové, otoč svoju pozornosť na iné zložky --- napríklad zvuk. Nolanovci neobyčaným spôsobom vyladili zvukovú zložku akčných scén. Celý film nás sprevádzajú v podstate dve burácajúce hudobné linky --- Jokerova a Batmanova, nikdy však nenudia a sú dokonca nevyhnutné. Hutne podkresľujú a bubnujú na dramatickosť situácií.

Čo ma však prekvapilo a potešilo ---- v jednej z najlepšie natočených automobilových mestských „honičiek“  použili bratia paradoxne obyčajné, praobyčajné ticho (bez jedinej zvukovej farby). Počuť každý tupý a ostrý výstrel, rinčanie skla, nadýchnutie, Jokerovo vejúce sako, každé zaškrípanie kolies. Načisto som sa zamilovala do scény kedy Joker sedí vyklonený z policajného auta a počuť len hlas policajného komisára (tiež bez hudobného podkladu). Je v tom niečo magické. Konkrétne pri „autohoničke“ som si ticho uvedomila až po pár minútach: „sakra, prečo je to také iné?“, zvraštila som vedecky čelo. Zvuk je možno v niektorých scénach až prepálený, ale keď sa vo filme vystrelí, tak máte pocit, že skutočne niekto v sále vystrelil. Akcia a dej vám tým zosilením zvuku prídu nesmierne živé a surové. Hudba potom len pozdvihne typický a nezameniteľný charakter snímku.

Kamera je nesmierne elegantná, vyvážená, v emočne vypätých scénach rozrušená a mierne zrýchlená. Mimoriadne rada sa okolo svojich aktérov otáča až sa divákovi točí hlava. Rada znervózňuje a necháva vás v dlhých nájazdoch v šteklivom očakávaní. Pri akcii ľahko podlietava pod Batmanov vejúci plášť, párkrát do neho šťuchne, aby sa vzápätí vrátila k roztekanému a hyperaktívnemu Jokerovi. Dlhé a plynulé nájazdy ako na autodráhe sa spontánne vháňajú do obrazu a vytvárajú nezabudnuteľne autentický zážitok.

Sumárum

The Dark Knight  je absolútne šialený, nevypočiteľný, prekombinovaný, zložitý, psychologizujúci, ťažký, viacvrstvový a dlhý. Veľkolepý film, ktorý sa nebojí  kolosálneho rozmachu, invenčnej práce s kultovým filmovým hrdinom, s pútavou a prešpikovanou kriminálnou zápletkou, ešte vyšším morálnym posolstvom a navyše je to vizuálna lahôdka --- koncert pre vaše oči a uši. Film vzbudzujúci úctu a rešpekt. Nechcem byť patetická ale Batman už nie je najmladší pán a myslím, že Nolanovci mu vzdali hold so všetkým pátosom, ohromnou eleganciou a majstrovsky zvládnutou komiksovou adaptáciou. U mňa bez mihnutia oka jeden z najlepších snímkov tohto roka. Dupľa povinná!