|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
Zlodej príbehov - Úvod
Autor: R.P. (Občasný) - publikováno 31.7.2007 (00:43:48)
|
|  |
Zlodej príbehov
(Úvod)
Je príjemné počas horúcich letných dní len tak sa prechádzať ulicami predmestia lemovanými starými košatými stromami vrhajúcimi príjemný tieň chrániaci pred páľavou a ukrývajúci vás pred zvedavými pohľadmi. Je príjemné bezcieľne sa potulovať ulicami mesta a sledovať svet pomaličky plynúci pod vašimi nohami. Je príjemné sledovať ľudí prechádzajúcich okolo vás, ponáhľajúcich sa či bezcieľne sa potulujúcich, a pritom popustiť uzdu svojej fantázii a vymýšľať neskutočné alebo možno aj skutočné príbehy a tým sa priblížiť k tajomstvám ukrytým v tvárach neznámych, putujúcich bez povšimnutia okolo vás.
Čo sa skrýva v ich tvárach? Aká spomienka spôsobila ten letmý zamilovaný úsmev, a aká starosť vyryla túto vrásku? Prečo sa tamten tvári tak nedotknuto a tamtá zas sklamane, prečo si jeden vykračuje vzpriamene stredom chodníka a iný sa hrbí na jeho okraji? Dokážeme čítať v tvárach, pohyboch, chôdzi a postojoch ľudí, alebo to čo si o nich myslíme, sú len obyčajné výmysly? Prezrádza nám už len obyčajný pohľad na zjav človeka nejaké tajomstvo o jeho prirodzenosti? Prezrádza nám jeho životný príbeh? Je naše telo mapou, na ktorej je vyznačená cesta nášho života, alebo naša fantázia a záľuba pitvať životy iných a hľadať v nich skryté tajomstvá nepoznajú hraníc?
A aký je to vlastne pocit, túlať sa len tak po uliciach mesta a nahliadať do súkromia príbehov cudzích ľudí, znásilňovať ich a pretváraním vlastnou fantáziou ich deformovať?
Krásny slnečný letný deň by nám možno odhalil len tie príjemné stránky ich životov a jeho príjemná atmosféra by nás nútila ešte viac si ich prikrášľovať, podnietila by v nás tie najskrytejšie romantické predstavy a túžby. No zaujímavejšia sa mi javí noc, keď ulica ako svojich otrokov k sebe povoláva rôznorodé indivíduá s najrozmanitejšími a pestrejšími príbehmi, pretože noc nám odhaľuje odvrátenú tvár našich životov, tú temnejšiu, tú, ktorú sa všemožne snažíme čo najlepšie ukrývať. Noc v nás prebúdza temnotu o ktorej často ani nevieme, že ju v sebe máme. Noc prebúdza vášeň a rozpaľuje naše zmysly. Noc nás láka svojím tajomnom, vábi nás a presviedča, že pod temným rúchom noci ostanú naše tajomstvá vyslovené, ale inými nepoznané. Noc je tým pravým rozprávačom príbehov, ktoré desia, ktoré dokážu chytiť za srdce, a pri ktorých nám celým telom otriasajú vlny vzrušenia. Noc je svedkom pravých tragédií a hrôz, pri ktorých nám po chrbte behá mráz.
Áno, svet je veľké javisko, na ktorom sa neustále odohrávajú dve dejstvá jedného príbehu. Deň a noc, svetlo a tma, jasné a tajomné, dobré a zlé...záleží len na nás ako to vnímame, a čo si z toho vezmeme. Záleží len na nás, či budeme príbehy čítať alebo ich žiť. Záleží len na nás, či svetu rozpovieme, čo sme uzreli v tvárach neznámych a čo v nás ich príbehy evokovali, keď sme sa do nich vcítili. Možno v tých tvárach nič nevidíme a možno v nich naozaj niečo vidíme, ale zaryto o tom mlčíme. Možno si len vymýšľame aby sme zakryli fakt, že tomu nerozumieme, že to siaha za hranice nášho chápania.
Človek si myslí, že je zaujímavý, že je výnimočný, zvláštny..., keď sa brodí nočnou tmou a vyhľadáva príbehy aké by sám nikdy nedokázal prežiť. Myslí si, že robí niečo nové, revolučné a robí to úplne nezištne a pritom ukrytý v tme kradne srdcia ľuďom, ktorí o tom ani netušia. Myslí si: Aký som ja umelec! No pri tom je to obyčajný zlodej kopírujúci realitu tvrdosti mnohých životov, ktoré pre neho nemajú žiadny význam. Zaujíma ho len príbeh, nie človek a to značí, že to nie je skutočný umelec, ale len obyčajný zlodej, ako maliar maľujúci automaticky a bez citu portrét „krásneho“ človeka. Je to zlodej príbehov túžiaci jedine po svojom uspokojení. Nie je to však uspokojenie umelecké, ale materiálne. Uspokojenie zanesené špinou. Je to túžba dostať sa do povedomia verejnosti a vyťažiť z nej za svoj „brak“ vytvorený zdeformovaním ukradnutého príbehu čo najviac peňazí. To dnes ženie ľudí týmto smerom. Nie všetkých, sú aj výnimky, to treba priznať, ale väčšinu. Nechcú umelecké uspokojenie, chcú uspokojiť svoje pozemské chúťky, napchať si vrecká peniazmi, nabažiť sa pozemských rozkoší, nažrať sa sveta do prasknutia, nie však dať svetu skutočnú hodnotu.
A prečo vám to všetko vlastne rozprávam? Pretože vás chcem varovať, aby aj vám neukradli príbeh a nezapredali tak vašu dušu.
Vyrozprávam vám príbeh zlodeja, ktorý musel byť sám okradnutý, aby pochopil, že je len obyčajný zlodej.
|
|
|
