Teraz vidím všetko inak
uprostred betónovej lúky
kde jeden strom tvorí les
kde jedna hviezda osvetľuje vesmír
usmievam sa do tmy
v kruhu magnetických vĺn
a vánok sa mi plazí po rukách
jemné šteklenie vytvára pocit života
sledujem záblesky v diaľke
dlhý pás svetla chytá ma za ramená
vytvára hranicu medzi mnou
a tými druhými
teraz noc je kráľovnou krásy
v lesku pouličných lámp
všetci jej nosia k nohám kvety
a s radosťou ju stískajú
no po čase zaspieva na odchod
a ráno zase šteklí v nose vôňa čaju a citrónu
|