niekedy by som si zahral hokej
s loptičkou na betóne
a bicykloval sa klávesami
čiernobielej hudby
na klavíri aj tak neviem hrať
a nastúpil by som na prvý vlak
kamkoľvek
s niekým, komu dôverujem
smiali by sme sa na čudných ľudoch,
ktorí sa rozprávajú so sebou
debatovali s tetami
za vyrezaným okienkom
možno by sme ani nemali lístok
a sprievodca by nás nevyhodil
ako vtedy, keď sa ma spýtal
„Pristúpili ste?“
„Nie“
niekedy by som zašiel do cukrárne
a usmieval sa na čašníčky,
ktoré musia mať prsty neskutočne sladké
od nosenia všetkých tých zákuskov
o to by som sa s vami stavil
|