asi si ani nezbalím kufre
a pretrhnem pupočnú šnúru
aj tie na vešanie prádla
a nastúpim na prvé lacné topánky
ktoré ma odvezú tam,
kde líškam padá biele šťastie
do očných rias
predstavím sa novým spolubývajúcim
cudzím menom
bez nároku na honorár
a po večeri
sa slušne pozdravím
a odjebem sa niekam pod kameň
kde budem písať básne
iba o láske
raňajkovať budem
na prestretom machu
potok mi pustí čerstvé správy
slnko roz-pustí
včerajšie maslo
a budem žiť životom pustovníka
uctievajúceho len ihličie
zapichnuté v podrážkach
osamotených večerov
|