spoznávam vyšliapaný
chodník
po ktorom som tak často blúdil
cestou k svojmu
srdcu
nachádzal nové a nové
značky
ktoré mi sťažovali orientáciu
v tebe
prichádzam zas na začiatok
k spomienkami obrastenému
kameňu
ktorý mal byť mojou
sochou
no niečo sa nevydarilo
možno som priveľký
-blbec-
v staničnom bufete dopíjam
už asi stotisíce pivo
a zalievam ho všetkými tými
slnkami
dažďami
snehmi
a nakoniec tmou
opäť cestujem po starých
hrdzavých tratiach v mojej duši
a prstom stieram
špinu
z popraskaných zábradlí
vo svojich očiach
sa dokola stretávam so sebou
a spoznávam nové
mapy
ktoré som nikdy predtým nevidel
a raz to tu všetko skončím
dnes, alebo zajtra
len mi povedz, kedy
aby som vedel
|