|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
Vyspievanie duše v karme a sugescia
Autor: saltatrix (Občasný) - publikováno 3.1.2007 (04:03:30)
|
|  |
Ludia stavajúci sa proti spoločnosti, kritizujúci či s úplne individualnym spôsobom správania sa a vystupovania.. Takí vačšinou končia v liečebniach alebo pod fialkami.
Ale aj každý z nich má svoju úlohu.. (ten nespočet možností čo môže jednotlivec meniť.. Od jedinej myšlienky jedinej osoby, ktora ovplyvní veci a oni zas dalšie.. U iných prerástla natoľko že sa zapísali do dejín..)(aj forma je rôzna.. naboženstva, filozofie, vedy...) Cesty osudu su nečitateľné a nevyspytateľné, zato spravodlivé aj keď sa to mnohokrát nezdá. Ale každý dostáva to čo jednoducho musí prežiť.
Kto nemorálne kradne, zabíja a podvádza a predsa má bohatstvo a teší sa, ten ma najzačiatočnejšiu dušičku..“
Nieje totiž dosť silný, aby mu osud nastolil patričné potrestanie a spokojnosť pri nevedomosti je najsladši zažitok – a ten treba v karme tiež zažiť..
Silnejšie duše už hltajú vlastné hriechy, zvlášť keď je snaha o oplácanie v mene spravodlivosti.. Spravodlivosť je niečo čo nemožno nútiť, či vyždadovať. Len vlastné precítenie čestnosti bez túžby po odplate prináša ovocie. Tie duše čo už majú dostatočnú silu sú aj trestané v akurat zvladnutelnej forme, na zaklade čoho maju možnosť sa uvedomiť.
Ešte silnejšie duše už chapu morálku, a nekonajú pomsty (či nebodaj ubližovanie len tak) a predsa sú trestané, kedy sa uvedomia a potom su obdarované aby mohli nadalej pokračovať vo svojej ceste..
Najsilnejšie duše su tie ktore trpia cely život a vedia že inu cestu by nevolili. Chapu pokoru a pominutelnosť pozemských hodnôt, čím nepociťujú samolútosť či potrebu sa všade vyžalovať..Čo je už príznačné aj pre tie slabšie duše, ktoré sídce sú obdarené po prežití strastí ale niesu naplnené...
Deti, ktoré zomierajú už v útlom veku po spúste trapenia napr. v krajinách tretieho sveta od hladu su podľa mňa najvyššie a na Zem sa už nevracajú..
AkoO?
Určite ale ide o to zbaviť sa egoizmu a škrečkovitosti na majetky či dobre meno, čo nemožno nasilu unáhliť. Treba cítiť nie si vsugerovávať, ako si mnohí sugerujú to čo chcú aby boli.. Niekto si sugeruje aký je čestný a to ako sa podla toho nespráva ani sám nevidí, kedže to nechce vidieť... A takto existuje strašne veľa prestáv ktoré si o sebe ľudia tvoria a aj im uveria a hrdia sa nimi. Cesta duše postupne odstraňuje aj potrebu ukazovať vlastné kvality. (tí čo vedia už o tom nepotrebuju nikoho presvedčovať ani to nikde vyťahovať)
Autosugescia je niečo ako balzam pre slabšie duše, utiekaju sa k nej, lebo nechcu trpieť realitou tak radšej sa presvedčia o niečom čo je podľa nich hodnotne a za maskou čoho sa budu citiť kvalitnejšie. Vačšine nerobí problémy uveriť niečomu čo je pekné (napr. niekto sa presvečí že je spasiteľ, iní sa stane rasistom, ale všetci sa cítia dobre v koži ktorú prijmu.. (radšej hrať ako trpieť)
***
Je nepopisatelne množstvo ďalších a ďalších možností, ktorými sa riadia duše na svete..
Nedokážem definovať ani uvidieť ten nespočet existujúcich cestičiek a uličiek život, zato už je mi jasné prečo bola vymyslená teória chaosu.
PS: Len taký nápad..
|
|
|
