|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
Ak uz by platilo „ len skrz prezite strasti mozno pochopit podstatu radosti“
a stavba sveta by spocivala na protikladoch je mozne ze cesta zivota od narodenia po smrt je vlastne nedokonalym protikladom inej dokonalosti..
Ved oznacenie cloveka ako dokonalej bytosti, alebo stvorenej na božsku podobu je dost nezmyselne..
Vezmime si fakt ze clovek je smrtelny.. Je to snad aj boh? Alebo dokonalost?
A to nieje jedina obmedzenost, ved kazdy musi spat, jest, vykonavat bezne potreby, cim uz dokonala slobodnost straca vyznam, kedze sa to musi“ a musiet je nieco co bolo nadiktovane.
Rovnako ludske telo podlieha roznym bolestiam a chorobam, polovicu svojho obmedzeneho casu na zivot musi prespat, tretinu zo zbytku pracovat v dalsej tretine sa venovat povinnostiam od študovania po upratovanie cez varenie az k vyčkavaniu na skoro vsetko a skoro vsade...
Uplna sloboda je tym padom asi tak desatina zivota..
Ludsky zivot je vraj kratky.. Ale asi jeho dlzka bude priamo umerna zmyslu ktory splňuje,
Hmotna realita je vymedzena a zivot v nej obmedzeny, ved nech uz sa jedna o prezitie casu hranim akejkolvek role, casom sa moznosti vo svete hmoty vycerpaju, kazdy v ramci vlastnych moznosti prezije a preciti vsetko v ponuke..
Dokonalost vizualizujem ako nieco coho zakladom nieje „musiet“... V com vedomost nieje nieco co treba studovat a cas na realizaciu nieje obmedzeny povinnostami.
Oznacenie tejto dokonalosti je asi absolutno ci väčnost...?
|
|
|
