Na každom milovaní, krv dnes pramení.
A v moju tvár vrývajú žiaľe vrásky.
Zas odyšiel
Dívam sa na ženy v plnom autobuse.
Aj ony mali svoje sny.
Verili, dúfali
Zas odyšiel
Ked kedysi dávno, otec slzu mi sušil,
díval sa na mňa s láskou otcovskou.
Keby len vtedy malinko bol tušil,
že cenia si ma málo a len od bozkov.
Prečo dnes nemám muža?
Prečo som sama?
Telo na oltár lásky
dať mužovi hneď vzácny svoj dar.
A odmietať prijať vrásky,
odmietať chorobu duše svoj bôl
Zas odyšiel
dívam sa na ženy v plnom autobuse,
a všetky túžime
túžime po bezpečí vernej lásky,
po istote túžime, po možnosti prijať aj tie vrásky,
po silnom náručí pre náš plač,
po najväčšom dôkaze lásky,
Vždy, v zlom i dobrom pri nás stáť.
Prečo dnes muži majú strach?
a ešte tak zbytočný,
veď naozaj nie je sa čo báť.
ten strašiak nie je skutočný.
|