Pri potôčku malom,

za mojím lesným rajom,

skrývam sa vo výšine hôr.

Nik ma neuvidí,

nik ma nezosmilní,

snažím sa utíšiť ten bôľ.

Každým malým krokom,

za každým novým zlomom,

otvorí sa nová cesta radostí.

A mne je divné,

že vo mne silne,

ten hraničný pocit pochybností.

Kráčam teda ďalej,

všade samá nádej,

no diaľnica sa rozdvojuje.

Za ohradou sveta,

nechráni ma miecha,

len vesmír ma stále pozoruje.