Toto sú ruže, tak nádherne smutné

smútok ich cítim, pre ich malé trne

tak malé, toľko bolesti v nich

za to môže len ten nepatrný vpich

Jed sa mi vpíja do krvi tuhej,

úzkosť sa tlačí do tváre hluchej

V útrapach sa lúčim, nechávam kabát v tme

znovu sa zobudím, a možno zas v sne..