|
Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
Na modrej tapete izby mojej,
oko obláčik oblohy skorej,
V láske odetá Mária.
Drahokam na stene,
panelových stien komunizmu.
Nie dôvod na snenie,
bolesti mi miznú,
v náručí jej lásky nesmiernej.
Je to len papierik na kúsku sádry,
Je to len kúsok hmotného sveta,
Prečo mi dá toľko lásky a do duše toľkého svetla?
Šepkám jej modlitby čo v duši znejú,
obrázku steny vybledlej.
Kde lásku takú majú?
Že veria v obrázok lepený v sádru,
v tento obrázok viac ako v človeka?
Tam kde hrá MTV, kde vidieť satelit,
kde mobil zvoní a nahotu netreba skryť.
Tam veria viac ako v človeka.
A tak to má správne byť.
|
|
|