Každý posudzuje podľa vlastných zážitkov. Podľa svojej skúsenosti, čo]je dobre a čo zle. A preto sa môžeme nezhodnúť v tom, čo budeme za dobre považovať. Možno niekto, kto tvrdí, že dá sa láska oddeliť od sexu, tak zažil ako veľakrát sa dala. Že zažil dobrý sex s niekým, kto preňho celkom nič neznamenal a lásku cítil k niekomu, koho nemal. Ja som za tých osem rokov, čo tvrdím, že som iná, zažila sex len s dvomi mužmi. A presne to malo kvalitu týchto dvoch extrémov a preto ja ich porovnávam podľa svojej skúsenosti. Aj teraz niečo také cítim, a vždy to cítim, že keď vám na niekom nezáleží, boli by ste s nim schopní mat sex, keď vás priťahuje hlavne svojim záujmom a tam, kde vám už záleží, tak nie ste schopní chcieť tak malo, že väčšinou nemáte kvôli svojmu maximalizmu s nim nič. A tu to ľudia rozdeľujú a rozdelia. O jednom snívajú a s iným sa milujú. Žijú stále ako dočasne. Od sna po sen s ľuďmi, ktorých sa kvôli snom nemusia báť. Povedia, že taký sex môže byt aj lepší. Veď dá sa ozvláštniť, donekonečna technikou osviežiť, spoločným pozeraním pookrievajúceho porna čo robia iní, skupinovým sexom, všetkým čo vám nahradí váš obyčajný sen.
Ale ja o tom pochybujem, že nahradí. A ľudia mnohí tvrdia, že nahradí. Že to už veľakrát zažili, že k dobrému sexu vôbec netreba lásku. Že láska je niečo, čo vlastne s tým sexom ani nesúvisí ako si nezávisle žije svoj vlastný život. Alebo že zo sexu vyrastá len ako z pôdy, kde ani nejako výnimočne pohnojená nemusí byt, veď ten dobrý s ňou až tak veľa spoločného nemá, keď môže si kľudne existovať bez nej. A čo vám budem teoreticky tvrdiť, že to tak nie je? Ja mam jeden zážitok ako sex bez lásky nemá takú úroveň ako by mal mat. Že sex vám nevyrobí technika, ani vzrušenie akekolvek viac než duševný rozmer, ktorý mu dáte. Že sex sa rodí v hlave, v srdci a potom to už nie je len sex. Poviete si, mam malo skúsenosti, nedá sa to porovnať. Verím tomu, že sú zážitky veľmi vzrusujuce, spomínam si na jednu knihu, ktorá v tom šla do hĺbky, po stope nášho vzrušenia. Žiadna teoretická, ale príbehy až do zvrátenosti v sexe, do najtajnejsich zákutí sexuálnych snov aké by ste sa neodvážili ani chcieť, nieto zrealizovať. Asi ma to dosť zaujímalo, nie som žiadny len moralista, keď som natrafila na dlhy článok v Reflexe, kde som mala prvýkrát pri čítaní dojem, že chápem čo je vzrušujuce na sadomasochistickom sexe.
Bol to rozhovor jedného mladého muža z Reflexu s dvomi mladými lesbičkami, ktoré mali veľmi populárne predstavenia v Prahe so sadomasochizmom. Pamäťam sa, že otec jednej z nich to nemohol pozerať, hoci vždy bol na blízku počas predstavení, lebo predsa ako otec, a to bolo zaujímavé, že matka áno, nemohol zniesť pohľad na akekolvek fyzické utrpenie svojej dcéry, čo ako pre ňu vzrušujuce. A zvlášť si pamätám na jednu opisovanú scénu, keď jedna druhej, zavesenej za poprepichávanú kozu, zašívala ústa a potom rozstrihávala v jej orgazme.
A teraz sa pýtam, kde ste, diváci, porna, sexuálnej techniky, erotických show, všetkých masových podujatí, keď nechápete, čo je na tom vzrušujuce? Každý totiž v sebe mame aj sadomaso, len nie v takom neuveriteľnom extréme. Keď pochopíte určitú kvalitu v niečom malom, viete si predstaviť aj extrém tejto kvality so zachovaním pochopenia. Priamo zhnusenie - by som tvrdila, že ste to nepochopili o čo presne ide ani v malom. A ešte vám chcem povedať jednu podstatnú vec, nedá sa to pochopiť bez prítomnosti psychického vzrušenia, o čo presne ide vtedy v psychike človeka, čo prežíva a nielen čo cíti fyzicky. Doslova by som to povedala tak, že psychika človeka je so sexom natoľko prepojená, že absolútne nedosiahnete výsledok pochopenia, keď nepochopíte čo presne vtedy človek cíti. Že aj najzvratenejsiu sexuálnu techniku pochopíte len, keď viete čo s človekom psychicky urobí. A čím mu nečakane podrazí nohy. Ten spisovateľ sa tým zaoberal, nakoľko sme v moci, nie pudov, ale svojej psychiky, toho čo pokladáme za správne a ešte prípustné. Lebo moment vzrušivosti sa vždy lámal na tejto hranici.
Tam muži ejakulovali v momentoch, ktoré by v živote nedopustili pri svojom sebakritickom vedomí. Často už na hraniciach smrti. A všetko bolo v psychike, kde človek, ktorý by tam hranicu nemal, by sa vôbec nevzrušil. Bolo to o lámaní seba. Sex nie je tabu, sex začína tam, kde začína pre nás neprestupitelne tabu vzrušivosti duše. A všetko nami prípustné už tabu nie je. A teraz mate možnosť, ist prekračovať hranice do fyzického sveta a hľadať hranice svoje tam, alebo tieto hranice mame v sebe, aj v svojej hlave, v svojom srdci, v ríši citov. A nie za všetkými hranicami stojí to iste. Za niektorými už len smrť, ale život je rozdvojka všetkých síl. Všetko, čo existuje vo fyzickom svete ma svoju kvalitu - obraz aj v psychickom. Najväcsie hranice mame v sebe.
A nie za každou stenou zhadzujete vonkajší svet, kde jeho bežné hranice, hoci len v sexe prestupujete. Sú hranice aj sebazhodenia do citov a tiež spojene s hlbokou hanbou, čo by ste mohli a čo by ste chceli, ale bolo by to vaše tabu voči vám. Tabu stojace na hraniciach nasej duše do náš. Kde kráčate neprípustne sami do seba. Ak cit je zraniteľné miesto, dá sa úžasne vzrušujuco prekračovať. Je to porno duše, ktoré nevidno. Kde nie ste nahí len vy, ale aj váš cit. Na dreň zoškrabaný tak, ako by ste nedopustili. A kvalita sexu závisí od psychiky. Nie to, čo vidím, ale čo cítim, v neprípustnom odhaľovaní seba. Denne na sebe páchajú sadomaso bežní ľudia, len nerozpoznávate kvalitu v malom. Že pýtať sa partnera koľkokrát a ako to s iným robil a cítil je nechať si zašívať ústa a potom stokrat strihať. Že na scéne sa pozeráte na seba. Že poníženie je vám známe a ubližovanie vzrušujuce. A tak by sme mohli pokračovať. Že človek miluje vždy len svoje city, citmi a svoju psychiku. Že láska vo vás bolestne vyhráva na každom kroku a že nudne je dovoliť si čokoľvek okrem nej, ak vieme vôbec rozpoznať čím vlastne v nás bola a v ktorom kúte duše.